V živote sa nám nedejú len dobré veci. Je to tak, či chceme, alebo nie... Vtedy sa často dostaneme do stavu sebaľútosti, prežívame pocity krivdy, nespravodlivosti, nepochopenia, obviňujeme okolie a neraz i sami seba, kladieme si otázku "Prečo práve ja?"... Sme zacyklení v takomto myslení a nevieme z neho von.
Namiesto toho, aby sme hľadali riešenia alebo požiadali o pomoc, sabotujeme sami seba. Niekedy si na tento postoj tak zvykneme, že ním žijeme každodennú realitu. Do všetkých týchto pocitov vkladáme veľa energie a celú svoju pozornosť. Je to jeden z najhorších vzorcov myslenia, ktorý je veľkou vnútornou brzdou, naším mentálnym nepriateľom.
Čo v takejto situácii robiť? Základom je uvedomiť si to. Potom sa pozrime na seba a celú situáciu zvonka. Poznáte to - ak ide o niekoho iného, vždy vieme, čo poradiť a čo treba robiť. Zamerajme svoje vnútorné zdroje (o ktorých väčšinou ani netušíme) na zvládnutie tejto situácie. Sme silnejší, ako tušíme, verte mi. Nájdime si mentálny vzor: človeka, ktorý zvládol alebo zvláda ťažkosti napriek prekážkam či handicapom.
Uvedomme si, že väčšina vecí nie je taká zlá, ako sa zdá. A ak aj je, zázraky sa dejú, len tomu treba úprimne veriť...
